12.12.06 ° 19:16 ¤ quo vadis
alebo cakania v rozhodnuti? rozhodla som sa totiz ze uz nebudem cakat. Na nic. A budem vsetko brat tak ako to je. Moj zivot je (napriek tomu, ze som stastna a zijem s uzasnym clovekom. nemyslite si, ze ked najdete lasku, vsetky problemy sa vyriesi ako sibnutim zazracneho prutika..to je len zbozne zelanie a predstava tych co nemiluju alebo su nemilovani..len su na tie problemy minimalne dvaja) jeden velky bordel..ale povedzme si uprimne..ako si moze niekto udrzat poriadok v zivote ked si nedokaze udrzat ani poriadok na vlastnom pisacom stoliku, vo vlastnej skrini a vo vlastnej hlave?
Rozhodnute, idem upratovat..zacnem tou skrinou, pokracujem stolikom a ked tam bude poriadok, mozno uz konecne bude na poriadku moj zivot. To by bolo uzasne. Poviem si: kde som nechala vieru v ludi? A bum, budem vediet: tretia zasuvka v druhej komode! Kde som nechala vieru v priatelov? Ta ista zasuvka, presne vedla viery v ludi!
To bude uzasne!
A ako bonus k tomu si prodam to (ne)cakanie. Ziadne vety "to vyriesim az potom ked spravim tu prekliatu skusku a odovzdam seminarku" alebo "az najdem samu seba dam ti na to odpoved" alebo "spytaj sa ma za 10 rokov, potom mozno budem vediet". Nic z toho. Pekne zacnem odznova. Nie odzajtra, nie od noveho roka, nie od pondelka, ale HNED. Quo vadis? Do neba.. priamo do neba :-)
(neboj matko, odpoved na tvoje otazky ti pridu do 15 minut mailom, milujem spontanne rozhodnutia)
toto vsetko je len cast s toho, pre co som sa rozhodla, zbytok mam v pocitaci ..a raz..mozno to aj pustim von..zatial je to len moje :-)